Žena po 40-ke už nepotrebuje súhlas druhých
Poviem ti pravdu. Žena po 40-ke už nepotrebuje súhlas druhých. Potrebuje slobodu byť
sama sebou.
Vieš, čo som si uvedomila? Vekom sa mení môj spôsob chôdze po ulici. Necháp ma zle,
stále chodím s nohami na zemi. Keď treba, idem rovno. Inokedy totálne kľukato. Niekedy
kráčam a keď je to nevyhnutné – pobehnem. Len tie nohy sa mi akosi zmenili. Nemyslím
pevnosť stehien alebo celulitídu. Ja ti tie nohy až tak neriešim!
Keď som mala dvadsať, každú jednu chvíľu v mojom živote som sa pozerala okolo seba.
Chcela som vedieť, čo sa nosí, či mám sukňu aktuálnej farby, či sú moje opätky dosť vysoké
a vlasy upravené tak, ako to kážu aktuálne módne trendy. Vôbec mi nevadilo, že tá sukňa
ma akurát tak štve, lebo sa mi stále vyhŕňa. Topánky ma tlačili, no a vlasy? Och, ako som
neznášala, keď sa mi prameň prilepil na lesk! Neznášala som to tak veľmi, že som si ich pre
istotu ulizovala do drdola. No a litre laku Lybar ich zlepili do kompaktnej prilby. Hrôza!
Keď som mala dvadsať, chcela som sa vtesnať do formy, ktorú mi podsúvala spoločnosť.
Alebo som jej len ja dovolila posunúť mi ju? Ono je to niekedy pekne otravné, vieš? Na tú
formu je väčšina z nás privysoká alebo prinízka. Smeje sa veľa alebo málo, boky má širšie
alebo prsia príliš malé. Formy sú proste nanič.
Keď som mala dvadsať, myslela som si, že robím veci inak ako ostatní. No lenže to si mysleli
aj ostatní, a tak sme spolu skončili v tej istej forme, ktorá nás do jedného tlačila.
Dnes sa už toľko neobzerám. Alebo obzerám, ale len keď sama chcem. Kráčam si po ulici
tak, aby som sa cítila dobre. Namiesto ihličiek si vyberám slobodu a pohodlie. Neriešim, či je
aktuálne in tyrkysová. Jednoducho mi nejde k pleti! Sukne nosím také, aby som sa v nich
cítila sexi. Dnes už viem, čo mi sedí a čo nie. Dnes už viem, čo som naozaj ja.
Keď som mala dvadsať, netušila som, aká budem, keď budem mať štyridsať a viac. Teda
tušila. Myslela som, že budem stará. A aká som? Dnes už viem, že nemusím zostať vo
vzťahu, ktorý ma zmenšuje. Nemusím sa usmievať, keď mi je do plaču. Nemusím hovoriť
áno len preto, aby som niekoho nesklamala. Dnes už viem, že oddych nie je lenivosť. Je to
sebaláska. A sebaláska nie je hriech, ale cnosť.

Keď prestaneš prosiť o povolenie
Niekedy okolo štyridsiatky žena prejde vlastnou revolúciou. Tu niekde pochopíš, že tvoja sila
nie je v dokonalosti, ale v autenticite. Nie je to o tom, že by si sa zmierila s tým, že najlepšie
roky máš za sebou. Celé je to naopak. To najlepšie práve začína.
Och, znie to ako klišé, však? Ale ako inak by si nazvala moment, keď získaš úplnú slobodu?
Nie od povinností, rodiny, práce. Tie tu budú asi navždy. No keď získaš slobodu od
pochybností a od pocitu, že ty niečo musíš. Lebo naozaj, ale naozaj nemusíš nikomu
vysvetľovať, kto si a čo robíš. Lebo ty to vieš, a to stačí.
My, ženy po štyridsiatke, už nepotrebujeme súhlas. Nepotrebujeme, aby nám iní hovorili,
kým sme alebo kým by sme mali byť. Nechceme počuť, čo sa nosí. Lebo nás to jednoducho
nezaujíma. Chceme sa cítiť dobre. Keď nám je dobre, sme krásne. A krása dokáže zachrániť
svet. No a potom ešte láskavosť. Vieš, nie je väčšej láskavosti, ako dovoliť si byť krásna.
Manifestom zrelej slobody sú letné sandále. Ja naozaj kašlem na to, že by som podľa
nejakého módneho stylistu mala nosiť žabky na podpätkoch. Skúšala si sa v tom prejsť?
Šialené! A určite to neskúšal ani on.
Preto vznikli Athenky. Ručne vyrobené, nadčasové, mäkučké a ženské sandále. Žiadne
papuče pre starú pani. Nebudem ťa presviedčať, pozri sa na ne sama.
„Krása je v každom veku iná.“ Toto nie je moja myšlienka. Predstav si, povedal to grécky
filozof Aristoteles. Múdry muž. A ja som rada, že krása po štyridsiatke netlačí tak, ako vysoké
podpätky v dvadsiatke.
Milá žena po 40-ke, zapamätaj si:
Nepotrebuješ súhlas druhých. Stačí, že veríš sama sebe.
Sebavedomie ženy po 40-ke neprichádza s dokonalosťou, ale so skúsenosťami.
Štýl ťa nemusí tlačiť. Ani v živote, ani na nohách.
Ručne vyrobené kožené sandále vydržia dlhšie než módne trendy.
Najkrajšia si vtedy, keď kráčaš vlastnou cestou.
S láskou,
Athenka
